Posledný deň v októbri sa už aj u nás udomácňuje Halloween. Moho ľudí sa k nemu stavia zamietavo. V tomto článku sa budeme venovať práve slovenským dušičkám, ich pôvodu a tradíciám.
Prvý november je Sviatkom všetkých svätých, spomienkovým dňom, ktorého pôvod siaha až ku Keltom. V keltskej tradícii sa v predvečer sviatku všetkých svätých oslavoval koniec leta Samhain, kedy život (leto) odovzdávalo žezlo vlády smrti (zime). Verilo sa, že sa v túto noc prelína svet živých a mŕtvych a zapaľoval sa oheň, aby mŕtve duše našli cestu do domovov živých a mohli tak stráviť noc so svojimi blízkymi.
Neskôr tento pôvodne pohanský sviatok prevzalo kresťanstvo, kedy si cirkev a veriaci pripomínajú nielen svätých, ale aj ľudí, ktorí za svätých síce vyhlásení neboli, ale žili čestným životom a vedeli sa obetovať pre iných. Sviečka, dnes horiaca na hroboch, symbolizuje život.
Na tento sviatok nadväzuje Pamiatka zosnulých (ľudovo Dušičky), kedy spomíname na našich blízkych. Na Slovensku sa v súvislosti s týmito sviatkami dodržiavali mnohé rituály – napr. cez noc z 1. na 2. novembra sa na stole nechávala časť večere, chlieb, príp. maslo ako jedlo pre „dušičky". Tradovalo sa, že ak by v túto noc zomrelí na stole nič nenašli, celý rok by plakali od hladu. Takisto sa pieklo tradičné pečivo a lampy sa namiesto lojom plnili maslom (aby si s ním duše mohli potrieť rany, ktoré utŕžili).
Z rôznych tradícií a zvykov však zostáva podstata - začiatok novembra by mal byť časom, kedy ticho zaspomínate a preukážete úctu blížnym, ktorí už navždy zostanú vo Vašom srdci.
Diskusia k článku (0)
